Každá jedna netesnosť alebo škára v pasívnom dome môže narobiť viac problémov ako si myslíte. Od netesnosti a úniku tepla, cez vznik tepelných mostov až po rast plesne v interiéri domu. Určite o nič z toho v prípade vlastného domu nestojíte. 

Nech sa už rozhodnete dom postaviť z akéhokoľvek vhodného materiálu pri výstavbe dochádza k istej voľnosti medzi jednotlivými stavebnými prvkami (medzi oknom a stenou, medzi stenou a strechou, medzi jednotlivými tvárnicami,…). Aj keď tieto netesnosti voľným okom nevidíte sú tam. Čím viac ich je k tým väčšej výmene vzduchu dochádza. Aby ste tieto netesnosti minimalizovali je potrebná kvalitná tepelnoizolačná obálka celého domu. Tepelne izolovať je nutné všetky steny stavby – podlaha, obvodové steny, strecha, okná, základy. V kombinácii so stavebným materiálom, ktorý má nízku tepelnú vodivosť eliminujete únik tepla na minimum.

Obálka domu zároveň odstráni tepelné mosty, ktoré pri výstavbe vznikli. Tie môžu vzniknúť aj vplyvom počasia (mráz, vietor, UV žiarenie, sucho, vlhkosť…), ktoré vplýva na stavebný materiál. Rozťažnosť rôznych stavebných materiálov môže oslabiť spoje čím vzniknú netesnosti. 

K úniku tepla dochádza ale aj cez okná, dvere, komín, kanalizačné a vodovodné potrubie a aj cez elektrické vedenie. 

Blower door test

Všetky budovy postavené u nás od roku 2016 musia spadať do energetickej triedy A1. Nepriedušnosť obvodového plášťa, alias vzduchotesnosť obalu sa vyhodnocuje Bloower door testom. Týmto testom získate o stavbe dôležité informácie – meria intenzita výmeny vzduchu v dome, tesnosť obalu a odhalí aj netesnosti v stavbe (kade uniká teplo). Podľa normy STN EN 13829 sa testom určí intenzita výmeny vzduchu n50 pri rozdiele vnútorného a vonkajšieho tlaku 50 Pa za hodinu. Laickou rečou test zistí koľko krát sa za hodinu vymení vzduch v celom dome. Podľa nameraných hodnôt sa domy rozdeľujú

• bežné domy s prirodzeným vetraním – n50 = 4,5/h
• bežné domy s núteným vetraním – n50 = 1,5/h
• nízkoenergetické domy s rekuperáciou tepla pri vetraní – n50 = 1,0/h
• pasívne domy – n50 = 0,6/h

Vzhľadom k pasívnym domom to znamená, že za hodinu sa vymení 0,6 objemu vzduchu v dome. 

Test vzduchotesnosti je možné vykonať

• pred uvedením domu do prevádzky – je potrebné utesniť všetky otvory. Prípadné odhalené netesnosti v obálke domu sa môžu dodatočné odstrániť
• počas užívania domu – test sa vykonáva bez utesnenia otvorov (komín, digestor,…), je ale potrebné zavrieť všetky okná a dvere. Vďaka testu zistíte kde vznikli netesnosti v obálke domu a, v ktorom mieste dochádza k prestupu tepla.

Cena Blower door testu je závislá od veľkosti domu. Pri bežných domoch sa pohybuje okolo 250 euro. 

Vzduchotesná obálka domu znižuje tepelné straty a v kombinácii s rekuperáciou a teplovzdušným vykurovaním  znižuje náklady na vykurovanie pasívneho domu. 

Najčastejšie sa netesnosti objavia v miestach 

• styku dvoch rozdielnych stavebných materiálov v konštrukcii (rámy okien a dverí s ostením, strecha – stavebná konštrukcia)
• prestup elektrických káblov, rozvodov, inštalačných krabíc
• spoje parozábrany a protivetrovej fólie.

Okná sú často najcitlivejšou časťou celej konštrukcie. 5 a viackomorové okná s izolačným 3 – sklom, alebo 2 – sklom s tepelnou fóliou spĺňajú podmienky stanovené pre nízkoenergetické a aj pasívne domy. Pri pasívnych domoch sa okná používajú na využitie slnečnej energie. Lúče prechádzajúce cez sklenenú výplň a vyhrejú miestnosť aj v chladných mesiacoch roka, kedy sa vonkajšia teplota pohybuje pod bodom mrazu.

Ventilácia

Nakoľko je obálka domu vzduchotesná a je potrebné všetky škáry a netesnosti uzavrieť väčšina ľudí siaha po oknách, ktoré sa nedajú otvoriť. Zadusenia sa ale v takomto dome obávať nemusíte. Vetranie sa uskutočňuje pomocou rekuperácie, alebo núteného vetrania. Tento spôsob vetrania vám zaistí dostatočný prísun čerstvého vzduchu, bez toho aby ste zbytočne míňali financie na jeho ohriatie, alebo ochladenie. 

Rekuperácia tepla

Prísun čerstvého vzduchu zaisťuje rekuperácia vzduchu. Klasickým vetraním (otvorené okná) dochádza až k 30% stratám tepla. Ohriať chladný vzduch, ktorý v zimných mesiacoch má mínusové hodnoty môže byť energeticky náročné. Zabrániť tomu môže rekuperačná jednotka – rekuperácia. Teplý vzduch z domu sa odvádza ventilátorom v rekuperátore. Teplo zo vzduchu sa odoberie a skladuje v zásobníku. Druhý ventilátor rekuperátora nasáva čerstvý a chladný vzduch z vonka. Ten prechádza cez zásobník tepla, kde sa predhreje. Do domu sa takto dostane čerstvý predhriaty vzduch. Na jeho ohriatie spotrebujete menej energie než na ohriatie chladného vzduchu, ktorý by sa do domu dostal cez otvorené okná. 

Zvýšiť teplotu prichádzajúceho predhriateho vzduchu môžete pridaním zemného kolektoru, ktorý sa umiestni približne 2 metre do zeme. V tejto hĺbke zem nezamŕza. Čerstvý vzduch sa v tomto kolektore ohreje na okolitú teplotu, následne prejde ešte rekuperačnou jednotkou, kde sa ešte viac ohreje a nakoniec sa dostane čerstvý a zohriaty vzduch do domu. Pri tomto spôsobe vetrania sú náklady na vykurovanie takmer nulové. 

Rozvody vzduchotechniky je dobré viest v strope. Chladnejší vzduch je ťažší a bude klesať dole. Kým sa ale dole dostane ohreje sa od okolitého vzduchu. 

Príklad: V dome je vzduch ohriaty na 22°C. Vonku je -10°C. Ak chladný vzduch prejde do miestnosti otvorenými oknami ohriať ho bude chvíľu trvať. Ak ale vzduch s teplotou -10°C prejde rekuperačnou jednotkou a zásobníkom tepla ohreje sa na cca 8 až 10°C (v závislosti od vonkajšej a vnútornej teploty) a až potom sa dostane do domu. Zohriať predhriaty vzduch už nie je tak finančne a energeticky náročné. Pokiaľ chladný vzduch prejde aj zemným kolektorom, kde sa môže ohriať na cca 10°C, následne sa ešte ohreje v zásobníku tepla v rekuperátore na cca 17°C a až potom sa dostane do domu na jeho ohriatie neminiete takmer žiadnu energiu.

Chladenie

V letných mesiacoch je zas potrebné zaistiť aby sa dom neprehrieval. Kvalitná izolácia zabraňuje nie len v úniku tepla von, ale aj prieniku tepla do domu. Na zaistenie príjemného chladnejšieho prostredia to ale stačiť nemusí, hlavne ak bývate v teplejších oblastiach. Chladnejšiu klímu v pasívnom dome dosiahnete:

• vonkajšie tieniace prvky – žalúzie alebo rolety je dobré mať počas horúčav spustené čo najdlhšie.
• presahy striech – obmedzia prienik slnečných lúčov do miestnosti
• vetranie oknami – ide o rýchly a efektívny spôsob ako sa zbaviť naakumulovaného tepla. Ochladí sa tak nie len vzduch, ale aj steny domu. 

Rekuperácia vám môže pomôcť aj s ochladzovaním domu. Ak sa okná nedajú otvárať chlad vo vnútri môže zaistiť ventilácia, ktorá nasáva v noci chladnejší vzduch a vpúšťa ho do domu. Chlad v pasívnych domoch vydrží dlhšie než v bežných, preto rekuperácia tepla vetracieho systému zaistí, že do domu sa bude cez deň dostávať predchladený čerstvý vzduch. Prichádzajúci teplý vzduch z exteriéru sa ochladí v rekuperačnej jednotke o približne 5°C. Pokiaľ je to na vás stále veľa môžete k rekuperácii pridať cirkulačný box, ktorý ochladzuje vzduch v dome. Zapnutím boxu ale vypnete vetranie, do domu sa tak nedostane teplý vzduch z vonku. Dnu sa síce nedostane teplý vzduch, ale ani čerstvý, preto nie je dobré nechávať cirkulačný box zapnutý dlhšiu dobu. 

Vykurovanie pasívneho domu

Absencia klasického vykurovania je hlavným rozdielom medzi pasívnym a bežným domom. V pasívnych domoch nenájdete radiátory, kotly na kúrenie, podlahové či stropné kúrenie. Aj napriek tomu je v tomto dome príjemná teplota ako v letných tak aj v zimných mesiacoch.

Teplo sa v pasívnom dome získava dvoma základnými spôsobmi

Slnečná energia – premyslená architektúra, vhodne zvolené umiestnenie domu a správne použitie materiálu umožnia vyhriatie domu slnečnou energiou. Slnečné lúče, ktoré dopadajú cez sklené výplne okien vyhrejú celú miestnosť. Následne sa teplý vzduch dostáva aj do ďalších miestností v dome. Dôležitú úlohu hrá pri tom orientácia a umiestnenie domu. Na južnej strane stavby sa osádzajú veľké okná, ktorými môže do domu prenikať množstvo slnečného žiarenia. Z tohto dôvodu sú v južnej časti umiestnené často obývané miestnosti ako obývačka, detské izby či spálne. V severnej časti domu sú miestnosti, ktoré tak veľa tepla a svetla nepotrebujú – WC, špajza, technická miestnosť a pod. 

Pri umiestňovaný domu na pozemku sa berie ohľad aj na súčasné, alebo v budúcnosti možné tienenie (ďalšia výstavba v okolí, vysoká vegetácia – stromy a pod.). Tienenie zabráni prieniku lúčov do domu a vy tak prídete o hlavný zdroj tepla. Myslite na to aj pri výsadbe stromov v blízkosti domu. Po pár rokoch vyrastú a budú vytvárať tieň.  

Rekuperačný systém – rekuperácia je spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu. Pri riadenom (nútenom) vetraní dochádza k výmene vzduchu. Rekuperačná jednotka z odsávaného vzduchu odoberie teplo, ktorým ohreje prichádzajúci vzduch. Do domu sa tak dostane čerstvý ale predhriaty vzduch, ktorý potrebuje malé množstvo energie na to aby sa ohrial na teplotu, ktorá je v dome. Dohrievanie predhriateho čerstvého vzduchu na požadovanú teplotu je možné špirálou, tepelným čerpadlom, alebo iným zariadením. 

Najčastejšie sa na dohrievanie vzduchu používa tepelné čerpadlo, ktoré slúži hlavne na ohrev vody. Nakoľko z pasívneho domu vďaka vzduchotesnej obálke teplo neuniká po tomto spôsobe vykurovania siahnete len v chladných dňoch roka. 

Ďalším spôsobom dohrievania je spaľovanie biomasy. Môže sa zdať, že krb by bol ideálnou možnosťou ako v prípade potreby zvýšiť teplo v pasívnom dome. V tomto prípade ale hrozí prehriatie domu, nakoľko obálka domu zabraňuje úniku tepla. Ďalšou hrozbou pri používaní krbu sú tepelné mosty. Únik tepla cez komín a možné netesnosti v spoji medzi komínom a konštrukciou strechy nepriaznivo ovplyvnia rovnomerné šírenie tepla. Lepšie je miesto krbu použiť kachle, ktoré sa dajú regulovať.

Systém vykurovania vhodný do pasívnych domov

V náročnejších klimatických podmienkach tieto spôsoby vykurovania na zaistenie tepelného komfortu stačiť nemusia. Preto je vhodné siahnuť po vhodnom vykurovacom systéme, ktorý zbytočne nezvýši energetickú závislosť pasívneho domu.  

• podlahové vykurovanie – je dobré zaviesť ho v celom dome. Nakoľko sa v prípade potreby bude kúriť v celom priestore nie je potrebné kúriť naplno.
• veľkoplošné radiátory – čím väčšia je výhrevná plocha tým rýchlejšie sa teplo šíri do okolia.  Nemusíte kúriť naplno aby ste miestnosť rýchlo vyhriali. 
• sálavé panely – fungujú na rovnakom princípe ako veľkoplošné radiátory. Ich výhodou je fakt, že majú hrúbku približne 1 cm. Môžete ich nalepiť na stenu, alebo do nej priamo vstavať. Nezaberajú miesto v dome (ako radiátory) ktoré môžete využiť napríklad na umiestnenie nábytku.