Pod pojmom pasívny dom si každý v prvom rade predstavu stavbu, ktorá na svoju prevádzku potrebuje minimálne množstvo primárnej energie zo zachovaním tepelného komfortu v zimných aj letných mesiacoch. Tento komfort sa v pasívnom dome dá dosiahnuť bez použitia (prípadne minimálneho použitia) klimatizácie (v lete), alebo bežného vykurovania (v zime). Od 1.januára 2021 všetky novostavby budú musieť spĺňať kritériá stanovené pre tento typ domov. Splniť ich nie je nemožné, je to ale finančne náročnejšie.
Pasívny dom – definícia
Stručná a základná charakteristika pasívneho domu je v kombinácii efektívneho využitia dostupných energií a kvalitnej tepelnej izolácii na zaistenie komfortného bývania. Na to, aby sa stavba mohla označiť ako pasívna musí spĺňať viacero kritérií. Každé z nich prispieva k zníženiu energetickej závislosti domu čo celkovo výrazne zníži náklady na prevádzku pasívneho domu. Keďže najväčšou finančnou záťažou je teplo kladie sa dôraz práve na zníženie tejto položky. Energetické nároky pasívneho domu sa dajú znížiť využitím zdrojov tepla
- využitie slnečnej energie (slnečné kolektory, vyhriatie domu cez presklené časti domu)
- využitie vnútorných zdrojov tepla (teplo, ktoré produkujú obyvatelia domu a elektrické spotrebiče)
spätné využitie tepla z vnútorného (ohriateho) vzduchu
História pasívnych domov
Prvé zmienky o nízkoenergetických a pasívnych domoch sa objavili okolo roku 1975. Energetická kríza v USA a Kanade viedla skupinu inžinierov k vytvoreniu domu s nízkou spotrebou energie. Základom tejto stavby bolo vytvorenie vzduchotesnej obálky domu, ktorá zabráni úniku tepla. Výsledný dom spotreboval o 60% menej energie na vykurovanie než väčšina bežných stavieb.
Nápad vytvoriť dom bez potreby konvenčného vykurovania dostal v roku 1988 Dr. Wolfgang Feist z Nemecka. Dotiahol dizajn nízkoenergetického domu, zlepšil jeho obálku, znížil tepelné straty, zvýšil energetickú nezávislosť stavby a podarilo sa mu (aj s kolektívom) vytvoriť dom, ktorého nároky na energiu na vykurovanie sú nižšie ako 15 kWh/m2 za rok.
Prvý pasívny dom v Európe bol postavený v roku 1990. Od roku 1991 je obývaný a jeho spotreba primárnej energie na vykurovanie sa pohybuje okolo 10 kWh/m2 za rok. Výstavba prvého sídliska pasívnych domov sa zrealizovala v roku 1997 v Nemecku. Úspešnosť tohto projektu rýchlo vzrástla a už v roku 2002 bolo v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku postavených viac ako 4000 pasívnych domov.
Nízke náklady na bývanie, šetrnosť k životnému prostrediu, nízka produkcia CO2 a minimálna spotreba primárnej energie na bežnú celoročnú prevádzku dostali tieto stavby do popredia verejného záujmu a následne do legislatívy. Postupne sa v celej Európskej únii, a nie len tu, sprísňujú normy pre novostavby. Doteraz platné normy pre výstavbu nízkoenegetických domov už nahrádzajú normy pre pasívne a nulové domy.
Energetické nároky pasívneho domu
Celkové energetické nároky pasívneho domu by sa počas celoročnej prevádzky mali pohybovať nasledovne:
Menej ako 15 kWh/m2 – energetická nároky len na vykurovanie/dovykurovanie pasívneho domu.
42 kWh/m2 – spotreba primárnej energie na vykurovanie, prevádzku vzduchotechniky a prípravu teplej vody.
Maximálne 120 kWh/m2 – celková spotreba primárnych energií aj s domácimi elektrospotrebičmi (TV, PC, fén, digestor,…).
Hodnoty súčiniteľu prechodu tepla pri pasívnych domoch
Pri pasívnych domoch je dôležité aby súčiniteľ prechodu tepla bol menší, alebo maximálne na hodnote
- obvodové konštrukcie – 0,12 W/m2K
- okná – 0,8 W/m2K
- podlaha – 0,15 W/m2K
- strecha – 0,1 W/m2K
Dosiahnuť tieto hodnoty sa dá len s použitím moderných kvalitných materiálov a/alebo použitím dostatočnej hrúbky izolácie. Dôležité je zabrániť tepelným stratám domu a maximálne využiť tepelné zisky. V bežnej domácnosti sa teplo produkuje prirodzene aj bez potreby kúrenie. Človek a aj zapnuté spotrebiče produkujú teplo, ktorému stačí zabrániť v úniku.
Tvar pasívneho domu
Pasívne domy nie sú len „ultra moderné“ stavby v tvare kocky, alebo kvádra. Aj keď najvhodnejší tvar pre tento typ stavieb by bola guľa. Možno sa to nezdá, ale tvar domu môže prispieť k znižovaniu tepelných strát. Čím je tvar stavby jednoduchší tým je menej priestoru, cez ktorý by mohlo teplo unikať a zároveň sa minimalizuje množstvo chýb, ktoré sa pri jeho výstavbe, zateplení a užívaní môžu objaviť.
Týmto tvarom sa ale nemusíte obmedzovať. Pasívny dom sa dá postaviť aj členitejší, s rôznymi výklenkami a vikiermi – môže mať akýkoľvek tvar. Počítajte ale s tým, že po finančnej stránke vás stavba vyjde drahšie. Dôsledné zateplenie a vytvorenie vzduchotesnej obálky domu môže byť pri členitom dome náročné a nemusí sa vždy podariť.
Poschodový dom má menšie tepelné straty než jednopodlažný. Prestup tepla z prízemia vyhrieva poschodie takže na jeho vykúrenie miniete menej energie. Poschodie zároveň bráni prieniku studeného vzduchu do prízemia.
Strecha pasívneho domu je zväčša plochá, prípadne má mierny sklon. Ploché strechy sú menšie než šikmé, čím sa zníži plocha, ktorou dochádza k prestupu tepla. Tak či tak je dôležité plochú strechu ešte zatepliť. Hrúbka izolácie strechy pri pasívnych domoch by mala byť 40 cm pri použití bežnej tepelnej izolácie (polystyrén, minerálna vlna)
Tento typ zastrešenia vám umožní vytvoriť ekodom v pravom slova zmysle. Z vašej bežnej strechy môže byť zelená, alebo pochôdzna strecha. Pri tomto type striech je dôležité myslieť na nosnosť konštrukcie domu. V závislosti od typu zelenej strechy (extenzívna, intenzívna) môže sa hmotnosť strechy pohybovať od 100 do cca 500 kg/m2 (hmotnosť hydroizolácie, odtokového systému, izolácie, zeminy, rastlín a vody). Myslite na to už pri výstavbe domu a prispôsobte tomu nosnosť konštrukcie.